J.C.Biver: Svet patrí tým, čo sa nezľaknú

V minulosti som napísal článok o tom, aká bola cesta spoločnosti TAG Heuer k Tourbillonu a o tom, ako ju zavŕšil Jean-Claude Biver. Preto som sa o ňom a mojom pohľade na neho rozhodol napísať samostatný príspevok.

Jean-Claude Biver (alias JCB) sa narodil v Luxembursku v roku 1949. Neskôr študoval v Lozane a svoju kariéru naštartoval v Audemars Piguet. 

 

Audemar Piguet (AP)

JCB pôvodne pracoval pre spoločnosť Audemars Piguet, do ktorej nastúpil v roku 1974 a dostal na starosť európsky trh. Nastúpil už v podstate druhý rok po uvedení modelu Royal Oak (rok 1972), ale ako sám uviedol, vtedy nikto ani len netušil, že oceľové hodinky budú vzbudzovať také silné emócie. Jeho začiatky boli celkom zvláštne, pretože po nástupe dostal len polovičný plat. Na otázku prečo je to tak dostal odpoveď, že na to, aby mohol pracovať, sa musí najprv učiť. Aby sa mohol učiť, bude platiť firme tú druhú polovičku platu.

 

Blancpain

Po odchode z AP v roku 1982 sa JCB s priateľom Jacquesom Piguetom rozhodol kúpiť licenciu k už nefunkčnej značke Blancpain, ktorá, podotýkam, nikdy nepatrila k prestížnym. Blancpain bola od konca 60. rokov nefunkčná firma, neexistoval jediný nákres alebo plán k hodinám či dokonca nástroje na výrobu. Preto bolo nutné začať odznova. Jacques Piguet vlastnil manufaktúru Frédéric Piguet na výrobu mechanických kalibrov. Blancpain vlastnila spoločnosť Omega a bola ochotná licenciu predať za približne 22-tisíc švajčiarskych frankov.

 

Omega

Po výnimočnom úspechu v Blancpain sa JCB presunul do spoločnosti Omega, kde opäť preukázal svoje majstrovstvo, a to tak, že spojil Omegu s agentom Jej Veličenstva Jamesom Bondom (1995 Golden Eye). Čiže áno, od tohto momentu začína hodinársky product placement vo filmoch. Počas pôsobenia JCB do spoločnosti prišli ambasádori ako Cindy Crawford a ďalšie celebrity, ktoré Omege významne pomohli. Totiž, Omega vtedy nebola tým, čím je dnes. Písal som aj o legendárnom spojení Omega & James Bond, o tom sa dozviete onedlho.

 

Hublot

V Hublote začal JCB v roku 2004, v tom čase si už spoločnosť potykala s existenčnými problémami. Nemastná-neslaná firma založená v roku 1980 mala problém etablovať sa. Tak v roku 2005 vznikol legendárny model BIG BANG. Aj keď mnoho ľudí Bivierovi a ľuďom okolo neho vyčítalo, že hodinky sa veľmi nápadne podobajú na AP Royal Oak, on len svojsky odvetil: „No a?“ Celkom sa mi páči ešte jeden príbeh, ktorý hovorí o tom, ako Biver prišiel do Hublotu a na porade vyzval zamestnancov, nech mu povedia jednu zlú vec, ktorú zatiaľ urobili, a každý bol ticho. Prišiel druhýkrát a povedal: „Povedzte mi aspoň jednu vec alebo nápad, o ktorom si myslíte, že bol zlý.“ Nikto nič, znova ticho. Na tretíkrát si zavolal pokladňu a povedal: „Kto mi povie jedno rozhodnutie, o ktorom si myslí, že bolo zlé, dostane tisíc frankov na ruku bez personálnych konzekvencií.“

 

Zrazu sa prihlásil jeden človek a povedal: „Máme viac ako 70-tisíc kusov tašiek skladom a platíme pár skladov napriek tomu, že naša ročná produkcia činí sedemtisíc kusov hodín.“ Čo však bolo podľa môjho názoru dôležitejšie, bolo to, ako JCB nový model uchopil marketingovo. Vzal hodinky, našiel si známeho futbalistu a tomu dal hodinky na ruku. V tom čase ho každý odsudzoval, veď futbal je šport pre masy, futbal môžu sledovať aj chudobní... On však vo futbale videl veľký potenciál a mal pravdu.

Rovnako tak sa ako prvý dohodol na spolupráci s Usainom Boltom. Prvýkrát sa v hodinárskom marketingu objavil športovec s farbou pleti inou ako bielou. Postupom času sa o futbalistov začali zaujímať médiá a keď sa médiá zaujímali o futbalistov, zaujímali sa aj o ich ženy, autá a, samozrejme, hodinky. No a aké hodinky nosili hráči futbalu? Trúfam si povedať, že ak by nebolo JCB, Hublot by dnes asi nebol tam, kde je. 

 

TAG Heuer 2014 - 2018

JCB sa neskôr stal CEO spoločnosti TAG Heuer, kde sa zasadil o to, aby projekt Haute Horlogerie skončil. Teda divízia TAG Heuer, ktorá mala na starosti projekty ako Micrograph, hodinky s mechanickým strojčekom schopné merať 1/100 sekundy s cenou okolo 37-tisíc eur alebo Monaco V4, kde bol použitý revolučný systém remeňového pohonu s cenou 96-tisíc eur. Znie to divne, išlo však o to, že mu neprišlo normálne, aby spoločnosť vyrábajúca hodinky v priemernej cene štyritisíc eur vyrábala aj drahé a nedostupné hodinky. Tak sa JCB spojil s chlapíkom menom Guy Sémon (francúzsky konštruktér vojenských leteckých simulátorov) a riaditeľom už bývalého Haute Horlogerie department, ktorý bol v TAG Heuer od roku 2004, a začali pracovať na fúzii vysokej hodinárčiny s normálnou kolekciou. Prvý výsledok tejto spolupráce bol HEUER 02T – teda najlacnejší švajčiarsky tourbillon na svete. Viac o ceste TAG Heueru k Tourbillonu sa dočítate v samostatnom príspevku. 

Aj keď je pre mňa Jean-Claude Biver, JCB, veľká hviezda švajčiarskeho hodinárskeho neba, nie každý so mnou súhlasí. Aj vďaka mojej práci som mal možnosť pravidelne cestovať do Švajčiarska, kde som sa mnohokrát dozvedel také zákulisné informácie, ktoré by mali ostať pod pokrievkou a vnášajú do tohto sveta veľa tajomného a vzrušujúceho. Pravdou však je, že veľa ľudí Biverov príchod do TAG Heuer vnímalo skôr negatívne. Ako som v predchádzajúcom článku spomínal, riaditeľom spoločnosti TAG Heuer bol od roku 2000 Jean Christophe Babin. Ten prišiel zo spoločnosti Henkel, a teda nemal veľa skúseností s hodinkami - a už vôbec s luxusným segmentom.

Lenže Babin chodil a pýtal sa ľudí, radil sa, dokonca veľmi často s Jackom Heuerom. Výsledky nenechali na seba dlho čakať a dovolím si povedať, že práve on definoval kontúry spoločnosti TAG Heuer tak, ako ju poznáme dnes. Keď prišiel do firmy Biver, už to viac nebol ten istý vzorec ako v minulosti, keď bolo potrebné naštartovať firmy už na pokraji existenčných problémov. TAG Heuer už bola rozbehnutá mega firma, ktorej obrat síce medziročne klesal, no stále dokázala urobiť viac ako sto miliónov frankov. JCB prišiel, aby doniesol nový vietor. Ako som sa dopočul, došiel však ako hviezda najvyššieho rangu s egom väčším ako Apeninský polostrov a robil zmeny od podlahy. Údajne aj preto, lebo Babina moc nemusel. Čiže, čo Babin urobil, JCB urobil opačne.

 

Prvý krok pod vedením Bivera bol práve projekt spustenia kalibra HEUER 01, ale ako už viete, bola to len evolúcia strojčeka CH80, ktorú mal pod taktovkou Babin, a vytvorenie Tourbillonu (o tom sa dočítate tu). Puzdro viac-menej prevzal od Hublotu, preto je rok 2015 považovaný za najväčší míľnik, čo sa týka dizajnu tejto značky. Tourbillon síce vznikol v roku 2016, my sme objednali veľmi veľa kusov, avšak za rok sme nedostali ani jeden. Pretože keď došiel JCB, rozpustil oddelenie vysokej hodinárčiny a spolu s ním pustil k vode obrovské množstvo šikovných hodinárov, ktorí vedeli Tourbillon poskladať. A hodinára, čo to dokáže, len tak ľahko na ulici nenájdete.

Teda Bivier okolo Tourbillonu urobil veľkú šou, prichádzali objednávky z celého sveta, no Tourbillon vo Švajčiarsku nemal kto skladať. Hovorí sa, že to bolo vďaka jeho obrovskému egu alebo kvôli tomu, že už strácal paru. Jedno či druhé, mám veľkú radosť, že TAG Heuer sa vracia ku koreňom. Jean-Claude Biver už ďalej nie je súčasťou spoločnosti TAG Heuer. Do roku 2018 bol riaditeľom TAG Heueru a predsedom hodinárskej divízie koncernu LVMH, kde mal na starosti okrem TAG-u aj Zenith a Hublot. 

Na záver len dodám, že aj keď si myslím o jeho pôsobení v značke TAG Heuer čokoľvek, pravdou je, že sa stále jedná o jedného z najväčších osobností, ktoré som mal možnosť stretnúť osobne. Jeho dopad pre hodinárstvo je ohromný, hlavne z pohľadu vnímania hodín nielen ako technického predmetu z kovu a ozubených koliesok, ale aj ako predmetu vášne. Odporúčam si pozrieť aspoň jedno video alebo interview s ním.

Nezabudnem, ako som mal možnosť stretávať ho na Baselworlde, kde pobehoval medzi Hublotom, Zenithom a TAG Heuerom, aby však nikoho neurazil, stále nosil Patek Philippe - svojho úhlavného nepriateľa, ktorého chcel vždy poraziť už od dôb v Audemar Piguet.

PREDSTAVENIE

Volám sa Martin Demko a s hodinkami pracujem už od roku 2011. Za ten čas mi prešlo rukami množstvo modelov: lacných, drahých, modelov značiek renomovaných, aj tých menej. Moja práca je pre mňa potešením a koníčkom zároveň. O čo som sa vždy usiloval a usilujem bola maximálna úprimnosť voči zákazníkom, hoci aj za cenu obchodu. Absolvoval som množstvo školení a pomerne veľké množstvo tréningov vo Švajčiarsku. Ak Vás moje články a môj subjektívny pohľad na jednotlivé témy oslovil alebo naopak, kľudne mi napíšte na m.demko@wdl.sk, budem naozaj veľmi rád za každú odozvu.